Tolerancia
MATURITÁ OTÁZKA Č. 2
a) náboženstvo, religionistika, islam
b) štátny rozpočet
c) sloboda prejavu, právo na informáciu
a) náboženstvo, religionistika, islam
Religionistika je náuka o náboženstve, tvorí ju:
1.) história náboženstva – skúma náboženstvo ako spoločenský jav, ktorý vzniká medzi ľuďmi v určitom
historickom období, taktiež skúma pôvod, príčiny, podstatu, korene a vznik v chronologickom slede
2.) teória náboženstva – skúma náboženstvo z 3 hľadísk:
• filozofické hľadisko – vysvetľuje náboženstvo vo všeobecnosti (všeobecnom slova zmysle)
ako univerzálny jav, pričom si všíma najvšeobecnejšie zákonitosti vývoja náboženstva,
zameriava sa na pôvod a príčiny vzniku jednotlivých náboženstiev z najvšeobecnejšieho
teoretického hľadiska
• sociologické hľadisko – skúma náboženstvo ako spoločenský jav vzniknutý medzi ľuďmi,
všíma si, aký dopad má náboženstvo na medziľudské a sociálne vzťahy a ako pôsobí na
riešenie problémov medzi ľuďmi, či je náboženstvo integrujúce (zjednocujúce), alebo či je
príčinou rozdelenia
• psychologické hľadisko – skúma a rozoberá vplyv náboženstva na psychiku človeka, jeho
vnútorný svet, utváranie predstáv, citov, ale aj na ovplyvňovanie správania
Náboženstvo je forma spoločenského vedomia, duchovný produkt ľudstva a je súčasťou kultúry každého národa.
Podľa marxizmu je to fantastický odraz vonkajších síl v hlavách ľudí, kt. vládnu nad človekom, ide o také
nadprirodzené sily, kt. úplne ovládnu človeka a on si ich nevie vysvetliť. Prvotnou príčinou náboženstva je
strach.
L. FEUERBACH (nemecký materialista a marxista) – dielo „Podstata kresťanstva“ (1843, niekedy ako
„Podstata náboženstva“) – človek stvoril Boha podľa svojho obrazu (antropomorfizmus), kladie ho mimo seba,
klania sa mu a vytvára si k nemu vzťah človek-Boh, je potrebné, aby v obraze Boha spoznal sám seba a nahradil
vzťah človek-Boh vzťahom človek-človek (humanizmus)
K. JASPERS (nemecký filozof) – náboženstvo je „filozofia obyčajného človeka, druh filozofickej viery,
„presvedčenie, že Boh existuje, je predpoklad filozofie a nie jeho následok“.
Názor na náboženstvo v súčasnosti – náboženstvo je viera v kreatívnu tvorivú silu, kt. sa opiera o zjavenia, lásku
k Bohu a náboženské vedomie. Každé náboženstvo si vytvára náboženské kulty (zamerané na určité náboženské
obrady, kt. pomáhajú dostať sa bližšie k Bohu).
Náboženstvo má vyše 200 druhov a delí sa na:
1.) svetové – kresťanstvo, islam, katolicizmus, protestantizmus, budhizmus
2.) národné – judaizmus, hinduizmus, šintoizmus, džinizmus, konfucionizmus, taoizmus
3.) rodovo-kmeňové – šamanizmus (Afrika, Austrália, Južná Amerika, Oceánia)
Existujú 2 teórie pri vysvetľovaní vzniku náboženstva:
1.) ateistická (vedecká) – vysvetľuje vznik sveta na základe vedeckých dôkazov tzv. evolucionistickou
metódou, t.j. náboženstvo vzniklo vo vývoji spoločnosti v určitom historickom období
2.) teistická (sakrálna) – vysvetľuje náboženstvo zo svojich hlavných duchovných zdrojov, náboženstvo je
produkt a výsledok zjavenia (kresťanstvo), vyvolenosti (judaizmus) alebo oznámenia jedinej správnej
cesty poznania (budhizmus)
Korene a príčiny vzniku náboženstva sú:
1.) historické – spočívajú v tom, že náboženstvo ako historický jav vznikol v určitom časovom období,
prenášal sa (tradoval) z generácie na generáciu, z rodiny na rodinu a silno ovplyvnil myslenie ľudí -
tradicionalizmus
2.) psychologické – pod vplyvom zlých psychických stavov (napr. otrokárstvo) sa ľudia priklonili k
náboženstvu
3.) sociologické (spoločensko-sociálne) – spočívajú v zlých sociálnych pomeroch, sú to zároveň korene
spoločenské a sociálne, pretože príčinou vzniku náboženstva môže byť neriešená spoločenská situácia,
v kt. sa človek nachádza, osamelosť, ochladenie medziľudských vzťahov, nepochopenie, ...
4.) kultúrne – náboženstvo je súčasťou každej kultúry, je znakom každej civilizácie a každá kultúra národa
a kmeňa vychádza z tradícií a demografických podmienok, kt. sa ná