Grécko
STAROVEKÉ GRÉCKO
Grécko má výhodnú polohu medzi Európou a Blízkym východom. Prírodné podmienky sú vhodné na chov oviec a kôz. Má
pomerne veľké nerastné bohatstvo. Na ostrovoch sú bohaté ložiská kovov.
V 3. storočí pred n.l. vznikli na území Grécka tri veľké civilizačné okruhy:
- Kykladská kultúra
- Minojská kultúra
- Mykénska kultúra
Boli to kultúry pravdepodobne ovplyvnené vtedy vyspelejšími civilizáciami Blízkeho východu a Egypta. Vďaka prístupu
k moru sa tu začal rozvíjať rybolov, moreplavba a obchod.
KYKLADSKÁ KULTÚRA:
Rozkladala sa na Kykladských ostrovoch v Egejskom mori. Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne prisťahovalci z Malej Ázie.
Poznali bronz. Obchodovali s Krétou a ostatnými oblasťami v Stredozemnom mori. Z umenia sa zachovali nahé kamenné, prevažne ženské
idoly.
MINOJSKÁ KULTÚRA:
Prvá antická kultúra čisto európskeho typu.
Nachádzala sa na ostrove Kréta, nazvaná podľa kráľa Minoa. Podľa legendy mal kráľ manželku Pásifae, ktorá s býkom boha
Poseidona stvorila Minotaura ( človek s býčou hlavou ). Minos ho dal zavrieť do labyrintu. Zabiť sa ho podarilo až Théseovi za pomoci
Ariadninej nite ( Minoova dcéra ).
Podľa inej legendy bola Kréta rodiskom boha Dia.
Obyvateľstvo tvorili pravdepodobne Chetiti z Malej Ázie, alebo vzišli z egyptskej kolonizácie. Zatiaľ nie je celkom známe.
Kréta bola prvým námorným impériom na svete ( thalassokracia = námorná moc). Kyklady boli ich prvé kolónie. Obchodovali
so Sýriou, pevninským Gréckom a severnou Afrikou, hlavne s Egyptom. Hlavnou komoditou bola meď.
Najskôr bola Kréta rozdelená na malé kráľovstvá, neskôr tvorila zrejme jednotnú monarchiu ktorej hlavným mestom bol
Knóssos s centrálnou vládou na čele s kráľom, jeho aristokratickou družinou a úradníckym aparátom. Ekonomicky činné obyvateľstvo
tvorili roľníci, pastieri, rybári, remeselníci, námorníci a otroci. V obytných štvrtiach bola pitná voda, kanalizácia, stoky, podzemné skladiská
obilia, vína a oleja pre 4 000 ľudí. Centrá s palácmi boli vo Faiste, Hagii Triade, Malii, Zakrose a na Knossose ( zrúcaninu paláca v Knossose
s najstarším trónom sveta – alabastrovým, vykopal Arthur Evans). Pevnosti nemali hradby.
Písalo sa na mäkké ílové tabuľky. Najskôr vzniklo písmo hieroglyfické- piktografické ( 20.stor.pred n.l. – najstaršie písmo
Európy) z ktorého sa neskôr ( 18.stor. pred n.l.) vytvorilo lineárne písmo A ( zatiaľ nerozlúštené ). Príchodom Achájcov sa zmenilo na
lineárne písmo B = gréčtina( 15.stor. pred n.l., rozlúštené Johnom Chadwickom a Michaelom Ventrisom).
Náboženstvo: kult bohyne Matky ( Zeme), neskôr pomenovaná ako Rheia, matka Dia. Posvätné zvieratá – had, býk. Obete boli
väčšinou zvieracie, v čase ohrozenia detské, niekedy kanibalské slávnosti (Rhein manžel Kronos bol známy ako požierač detí, takmer zjedol
aj malého Dia). Obojstranná sekera labrys sa používala hlavne pri rituáloch.
Prvý krát sa tu stretávame s konkrétnymi menami božstiev.
Umenie: odzrkadlil sa na ňom vplyv Egypta. Sošky zo slonoviny, bronzu alebo hliny symbolizujúce hadiu bohyňu alebo
kňažky. Keramika, fresky, glyptika (nástenná maľba, ktorá používala čisté farby), kamenné vázy, mramorové idoly, medené nástroje.
Zánik minojskej kultúry: erupcia Théry ( ostrov Santorin, podľa poslednej hypotézy okolo roku 1 628 pred n.l.) = minojské
loďstvo zničené, palác v Knósse unikol skaze len náhodne ( v ten deň vraj vial západný vietor, vrstvy popola padli na pobrežie Malej Ázie.
Zánik zapríčinili aj iné, doposiaľ neobjasnené príčiny a príchod dórov.
MYKÉNSKA KULTÚRA:
Nazvatá podľa najdôležitejšieho centra tých čias.
Príchod prvých grécky hovoriacich kmeňov (Achajci) na grécku pevninu, kde sa zmiešali s domorodým obyvateľstvom
a pretvorili ich kultúru tak ako ju poznáme z neskoršieho obdobia.
Zlatý vek heladskej kultúry s výstavnými mohutnými palácmi – Mykény, Tíryns, Pylos, Théby, Sparty, Orchomenos, Iolkos,
Athény. Na rozdiel od Kréty, paláce boli ohradené hradbami z obrovských kameňov, tzv. kyklopské alebo pelasgické stavby (nazvané podľa
Pelasgov, pôvodných obyvateľov Grécka). Hradba Mykén mala hlavnú bránu s reliéfom dvoch levov – Levia brána.
Na čele stál vládca – vanax, majiteľ rozsiahlych pozemkov, stád dobytka a koní, s veľkou autoritou v komunite. Tá bola
organizovaná podľa rodov združených do bratstiev (frátrie), ktoré boli základnou jednotkou kmeňa (fýla). Okolo roku 1 400 pred n.l. dobyli
Krétu – prevzali nadvládu v Egejskom mori, uplatnili svoj vplyv v stredomorí a prebrali lineárne písmo B.
Bojovali proti Tróji (Trójska vojna: 1 194-1 184 pred n.l.). Podľa Homéra bol na príčine únos Heleny, manželky Spartského
kráľa Menelaa. Výsledkom bolo zničenie Tróje. Tróju objavil Heinrich Schliemann roku 1870 a dokázal historické jadro Homérovho eposu.
Trójske hradby boli z nepálených tehál a drevených trámov, múry s bránami a vežami z neotesaných kameňov. Okrem toho sa podarilo
vykopať poklad kráľa Prima (6 700 zlatých predmetov) a diadém Heleny z Argu. V Mykénach sa našli šachtové hroby vládcov
a Agamemnonova maska zo zlata (Agamemnonovi však nepatrila). Na keramike boli prevažne morské motívy.
Asi v 12. storočí pred n.l. mykénska kultúra zaniká.
GRÉCKO:
TEMNÉ alebo HOMÉRSKE OBDOBIE ( asi 1 100-800 pred n.l.) :
Prvú vlnu prisťahovalcov do Grécka tvorili Achájci, po nich nasledovali Ióni a napokon v 12. stor. pred n.l. Dóri. Po etape
prerozdeľovania území nastal čas vytvorenia novej sídliskovej štruktúry ktorej základom bol oikos, t.j. sebestačná domácnosť. Výsledkom
bol vznik mestského štátu = polis. Spoločnosť bola organizovaná v pokrvne spríbuznených rodoch (genos) a bratstvách (frátriách), ktoré sa
spájali do kmeňa (fýlia). Základ štátu tvorili kmeňové zväzy vedené basileom s právomocami vojvodcu, sudcu a hlavného kňaza. Časom ho
nahradila ekonomicky silná rodová aristokracia.
Remeselníctvo bolo na primitívnej úrovni. Obyvateľstvo sa zaoberalo poľnohospodárstvom, pasením oviec a kôz.
Obdobie informačného temna, pretože literárne doklady pochádzajú len z Homérových eposov Iliada a Odysea.