Orient

Charakteristika staroorientálnych štátov

1.1 Dejiny starovekého Východu zahrňujú historický vývoj najstarších východných

štátov, ktoré sa rozprestierali na rozsiahlom území severovýchodnej Afriky, Prednej, Južnej

a Východnej Ázie. Len v úrodných údoliach Nílu, Tigrisu, Eufratu, Indusu, Gangy a Chuang-

che napomáhali priaznivé prírodné podmienky už v štvrtom tisícročí pred Kr. vývoju

poľnohospodárstva založenému na umelom zavlažovaní. Avšak tieto údolia boli pomerne

neveľkými oázami, okolo ktorých existovali kultúrne pomerne zaostalé kočovné národy.

1.2 Hlavné znaky:

1. hospodárenie s vodou

2. hlavný výrobca je slobodný človek – príslušník roľníckej občiny

3. spôsob vlády – orientálna despocia

4. panovník vo svojich rukách sústreďoval politickú, hospodársku aj

náboženskú moc

5. väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárskej výrobe, ostatok

v remeselnej výrobe

6. politická moc sa zakladala na hospodárskej moci

7. takmer všetko obyvateľstvo bolo závislé od panovníka

8. 8. začína sa formovať písmo a jazyk

9. 9. vznikajú samostatné vedné disciplíny

1.3 Charakteristika staroorientálnych štátov:

hospodárstvo: poľnohospodárstvo založené na zavlažovaní, zavlažovacie zariadenia

patria štátu (vznik štátu z hospodárskych dôvodov)

prírodné podmienky: subtropické podnebie, striedanie obdobia dažďov s obdobím sucha

vrstvy obyvateľstva: hlavné vládnuce vrstvy (panovník + vojaci, úradníci a kňazi),

hlavné pracovné sily (roľníci, remeselníci)

forma vlády: orientálna despocia = centralizovaná neobmedzená vláda panovníka (všetci

sú podriadení a musia plniť panovníkovu vôľu) s byrokratickým aparátom, panovník

vystupuje ako zástupca boha.