Orient
Charakteristika staroorientálnych štátov
1.1 Dejiny starovekého Východu zahrňujú historický vývoj najstarších východných
štátov, ktoré sa rozprestierali na rozsiahlom území severovýchodnej Afriky, Prednej, Južnej
a Východnej Ázie. Len v úrodných údoliach Nílu, Tigrisu, Eufratu, Indusu, Gangy a Chuang-
che napomáhali priaznivé prírodné podmienky už v štvrtom tisícročí pred Kr. vývoju
poľnohospodárstva založenému na umelom zavlažovaní. Avšak tieto údolia boli pomerne
neveľkými oázami, okolo ktorých existovali kultúrne pomerne zaostalé kočovné národy.
1.2 Hlavné znaky:
1. hospodárenie s vodou
2. hlavný výrobca je slobodný človek – príslušník roľníckej občiny
3. spôsob vlády – orientálna despocia
4. panovník vo svojich rukách sústreďoval politickú, hospodársku aj
náboženskú moc
5. väčšina obyvateľstva pracovala v poľnohospodárskej výrobe, ostatok
v remeselnej výrobe
6. politická moc sa zakladala na hospodárskej moci
7. takmer všetko obyvateľstvo bolo závislé od panovníka
8. 8. začína sa formovať písmo a jazyk
9. 9. vznikajú samostatné vedné disciplíny
1.3 Charakteristika staroorientálnych štátov:
hospodárstvo: poľnohospodárstvo založené na zavlažovaní, zavlažovacie zariadenia
patria štátu (vznik štátu z hospodárskych dôvodov)
prírodné podmienky: subtropické podnebie, striedanie obdobia dažďov s obdobím sucha
vrstvy obyvateľstva: hlavné vládnuce vrstvy (panovník + vojaci, úradníci a kňazi),
hlavné pracovné sily (roľníci, remeselníci)
forma vlády: orientálna despocia = centralizovaná neobmedzená vláda panovníka (všetci
sú podriadení a musia plniť panovníkovu vôľu) s byrokratickým aparátom, panovník
vystupuje ako zástupca boha.