Filozofia
MATURITÁ OTÁZKA Č. 1
a) predmet filozofie
b) ekonomický cyklus
c) tolerancia
a) predmet filozofie
Filozofiu nemožno presne definovať, možno tvrdiť, že jej definovanie je prvým filozofickým problémom. Nemá
presne a jednoznačne vymedzený svoj predmet. Každá z historických definície je poplatná definujúcemu
filozofovi.
Filozofia (fileo = milujem, láska/filein = priateľ, milovník; sofia = múdrosť) je „láska k múdrosti“, „vyššie
vedenie“ alebo „nadanie pravdy a túžba po nej“ – najstaršia vedecká disciplína, najvšeobecnejšia veda o vývoji
zákonitostí vo svete a v ľudskom vedomí, t.j. v prírode a spoločnosti, zahŕňa najvšeobecnejšie poznatky o svete
a prírode. V antike sa filozofia považovala za vedu, kt. v sebe zahŕňa cnosť a umenie žiť, je to kritické
uvažovanie o problémoch bytia, sveta, poznania a človeka. Je to ľudské kladenie si otázok o svete ako celku;
o tom, aký je zmysel toho, že si chceme svet vysvetľovať, že mu chceme rozumieť, ale aj otázok o mieste
človeka vo svete. Hľadá všeobecné vlastnosti človeka, štruktúr prírody, spoločnosti aj kozmu. Filozofia
vyjadruje túžbu po poznaní (vedení), snahu odhaliť podstatu sveta – na začiatku bola pralátka, súcno; na
počiatku bol chaos. Znakom filozofického myslenia je vždy autor, snaží sa odhaľovať, hľadať podstatu a príčinu
všetkých vecí. Svet chápe ako celok vo vzájomných súvislostiach. Filozofia sa začína tam, kde končí poznanie.
Filozofia sa opiera o:
1.) pojmové myslenie
2.) abstraktné myslenie
3.) prechod od mýtu k lógu (slovu, reči, pravde)
4.) pravdivé zobrazovanie vecí a javov
5.) konkrétny čas
M. HEIDEGGER (nemecký filozof) charakterizuje filozofiu ako univerzálnu vedu, kt. nám podáva ideovoteoretický obraz (model sveta), obraz človeka, jeho miesta vo svete a model ich vzájomného vzťahu človek-svet.
V minulosti bola filozofia chápaná ako veda o posledných príčinách všetkých vecí získaná svetlom prirodzeného
rozumu.
ARISTOTELES charakterizuje filozofiu ako druh vedy skúmajúcej najvšeobecnejšie vlastnosti vecí, t.j. bytia
ako takého a rozdelil filozofiu na tri časti:
1.) teoretická – patrí sem teória bytia, fyzika, botanika a zoológia
2.) praktická – politika, etika, stratégia a rétorika
3.) poetická – kultúra a umenie (s cieľom vytvoriť niečo krásne)
Cnosť je morálna charakterová vlastnosť, návyk, zvyk ako usmerniť svoje správanie
Prvýkrát slovo „filozofia“ použili PYTAGORAS, HÉRAKLEITOS z EFEZU, HERODOTES a TUKIDITES
Filozofia podáva generalizujúci pohľad na svet – univerzálna veda. Predmetom filozofie sú všetky otázky bytia,
otázky poznania a všetko, čím sa človek zaoberá, skúma zákonitosti prírody, spoločnosti a človeka.
Bytie je najvšeobecnejšia filozofická kategória, zahŕňa všetko existujúce, vesmír, prírodu, spoločnosť a človeka
Realita je užší pojem ako bytie a môže byť:
1.) objektívna – skutočný svet existujúci nezávisle na subjekte, niečo platné a dané, čo subjekt nemôže
ovplyvniť
2.) subjektívna – realita spojená so subjektom, to, čo subjekt prežíva, pociťuje a vníma, subjekt si ju
vytvára sám
Myslenie vo filozofii sa zameriava na:
1.) odhaľovanie skrytej jednoty všetkých vecí tohto sveta
2.) snaží sa odhaľovať podstatu vecí, javov a vzťahov, prejavov chovania a správania
3.) snaží sa pozorovať, vysvetľovať svet vo vzájomných súvislostiach a v neustálom pohybe
Človek začína filozofovať, keď sa svet preňho stáva problémom, podnety k filozofovaniu sú:
1.) údiv
2.) prekvapenie
3.) nevedomosť
4.) pochybnosť
5.) túžba po poznan