Ján Kollár
OSVIETENSKÉ MYSLENIE A JEHO ODRAZ V SLOVENSKEJ KLASICISTICKEJ
LITERATÚRE; IDEA SLOVANSKEJ VZÁJOMNOSTI V DIELE JÁNA KOLLÁRA
A JÁNA HOLLÉHO
Klasicizmus a osvietenstvo
• osvietenstvo:
• protifeudálne a proticirkevné myslenie na konci 17. a začiatku 18. storočia
• pramení z racionalizmu (Francúzsko, René Descartes: „Myslím, teda som.")
• úpadok feudalizmu a rozvoj buržoázie sa prejavuje prekonávaním mysticizmu vo filozofii
• myslenie ovláda túžba po poznaní a hľadaní pravdy, do popredia sa dostáva ľudský rozum
• osvietenci boli zástancami postupných premien spoločnosti a štátneho zriadenia v záujme buržoázie
• klasicizmus:
• v umení sa vyvinul smer klasicizmus
• vzorom je antika
• kladie sa dôraz na rozum
• strohé pravidlá písania:
• poézie – Nicola Boileau-Despréaux – Umenie básnické (L’art poetique)
• drámy – jednota času (24 – 30 h), miesta (na 1 mieste – hrad, zámok, ...) a deja (iba 1 hlavná
dejová línia, žiadne vedľajšie)
• nebol dovolený druhový a žánrový synkretizmus (nemôžu sa prelínať druhy a žánre ⇒ neexistujú napr.
tragikomédie, ...)
• členenie žánrov na:
• vysoké – óda, elégia (poézia), tragédia (dráma)
• nízke – satira, bájka, komédia
Slovenská klasicistická literatúra
• v prvej fáze slovenského národného obrodenia – 2 úsilia:
a) snaha o uzákonenie slovenčiny za spisovný jazyk Slovákov
b) vydávanie ľudovýchovných diel a časopisov
• uzákonenie spisovnej slovenčiny (základ – západoslovenčina) Antonom Bernolákom (1787):
• Jazykovedno-kritická rozprava o slovenských písmenách (1787, v latinčine)
• vydal učebnicu slovenského jazyka pre školy Gramatica slavica (Slovenská gramatika, 1790)
• ďalším spisom bola kniha Etymológia slovenských slov (1791) – príručka o tvorení slov
• kodifikáciu spisovnej slovenčiny Bernolák zavŕšil veľkým slovníkovým dielom Slovár Slowenski-ČeskoLatinsko-Nemecko-Uherskí, ktoré vydal Palkovič po jeho smrti (Bernolák furt nebol spokojný)
• bernolákovčina ako spisovný jazyk však neuspokojila všetkých Slovákov, používali ju slovenskí katolíci,
kým evanjelici sa naďalej pridržiavali biblickej češtiny
• moc feudálneho zriadenia začala upadať na konci 18. storočia aj v Uhorsku:
• nové myšlienkové prúdy sa šírili medzi ľudom prostredníctvom kníh, novín a časopisov
• šíreniu osvietenských ideí napomáhali učené spoločnosti – katolícki vzdelanci sa sústreďovali najmä v
Slovenskom učenom tovarišstve (1792) so sídlom v Trnave
• postupným zavádzaním manufaktúr ako nového stupňa v rozvoji výrobných síl sa feudálne výrobné
vzťahy menili na kapitalistické
• niektoré opatrenia Jozefa II. boli relatívne pokrokové – zrušenie jezuitského rádu otupilo moc cirkvi,
tolerančný patent (1781) zrovnoprávnil protestantské cirkvi a prestalo prenasledovanie nekatolíkov,
odstránenie nevoľníctva (1785) umožnilo voľný pohyb obyvateľstva
• inteligencia podporovala vznikajúce reformné úsilie, šírením osvietenstva sa d