Romantická literatúra
	 
	MOTÍV VZBURY PROTI UTRPENIU, NEĽUDSKOSTI A NESLOBODE V ČESKEJ A 
	SLOVENSKEJ ROMANTICKEJ LITERATÚRE
	Preromantizmus a romantizmus 
	(koniec 18. st. – polovica 19. st.) 
	• Veľká francúzska revolúcia (1784 – 1789), buržoázne revolúcie (1848 – 1849) → rozpad feudalizmu a nástup 
	kapitalizmu 
	• prevládajú kapitalistické výrobné vzťahy, ale nesplnili sa predstavy o slobode a rovnosti 
	• svet ovládla moc peňazí, ovplyvnila aj základné ľudské hodnoty (láska, priateľstvo, rodina) → človek, ktorý 
	nedokázal realizovať svoje predstavy, sa cíti zbytočný a opustený → odpor voči klasicistickej harmónii 
	• romantizmus – protiklad k osvieteneckému racionalizmu, proti rozumu sa začína zdôrazňovať cit, vzniká 
	nová filozofia – idealizmus (Hegel) – myšlienka, vedomie a duch sú prvotné, hmota a bytie druhotné 
	• preromantizmus – obrat od rozumu k citu 
	• iracionalizmus – filozofický smer v idealistickej filozofii popierajúci vedecké, rozumové a logické poznávanie, 
	uprednostňuje sa vieru a inštinkt  
	• sentimentalizmus – filozofický a literárny smer, v popredí sú city, citové zážitky, súcit k biednym a utláčaným 
	• v spoločnosti sa zdôrazňovala úloha jednotlivca (subjektivizmus) 
	• vzniká kult jednotlivca (individualizmus), ktorý vzdoruje osudu a pomáha ľudstvu (titanizmus) 
	• súčasne sa medzi jeho vnútorným svetom a ostatným svetom začínali rozpory 
	• človek pociťoval osamelosť a upadal do pesimizmu 
	Romantická literatúra 
	• literatúra sa v romantizme chápe ako prostriedok poznania tajomstiev života, nástrojom tohto poznania je 
	fantázia ako protest proti stiesňujúcej skutočnosti a túžba po krajšom živote 
	• hrdina je v ustavičnom rozpore so skutočnosťou, pociťuje osamotenosť, túži po ideále (láska, sloboda), búri 
	sa proti spoločenským konvenciám, stávajú sa vydedencami spoločnosti 
	• autor zväčša vkladá do svojej postavy autobiografické črty (autoštylizácia) 
	• konflikt romantizmu spočíva v rozpore medzi snom a realitou a uplatňuje sa tu „harmónia kontrastov“ (napr. 
	krása a ošklivosť) 
	• narúšajú sa hranice medzi literárnymi druhmi a žánrami (synkretizmus) 
	• témy – návrat do minulosti (historizmus), obrat k ľudovej slovesnosti; prvky hovorovej reči 
	• hlavný literárny druh – lyrika (fantázia); epika – básnická poviedka, lyricko-epické útvary – balada 
	Karel Hynek Mácha 
	• básnik (nenapodobňoval iba folklór) 
	• študoval právo, v Litoměřicích pracoval v advokátskej kancelárii, žil v biede, infekčná choroba ⇒ zomrel 
	mladý 
	• próza: 
	• pocity osamelosti a zbytočnosti – Křivoklad (historická), Marinka (autobiografická) 
	• vydedenci v spoločnosti – román Cikáni
	• lyricko-epická skladba Máj: 
	• 4 spevy, 2 intermezzá 
	• Vilém, ktorého otec v mladosti vyhnal z domu, sa stáva vodcom zbojníkov, zavraždí zvodcu svojej milej
	nevediac o tom, že je to jeho otec; Jarmila (jeho milá) sa zo zúfalstva utopí, Viléma poprav